Odvádzače kondenzátu, funkcia

Para je prostriedok, ktorý sa využíva na prepravu kontrolovateľného množstva energie z centrálnej kotolne do miesta použitia. Para generovaná kotlom obsahuje tepelnú energiu, ktorá sa používa na ohrievanie.

Pri strate tepla sa para premieňa na kondenzát. Ak nedochádza k odvádzaniu kondenzátu ihneď po jeho vytvorení, môže jeho prítomnosť znížiť prevádzkovú účinnosť systému a to spomalením prenosu tepla. Prítomnosť kondenzátu v parnom systéme môže tiež spôsobiť fyzické poškodenie v dôsledku vodného razu alebo korózie.

Základnou vlastnosťou odvádzača kondenzátu je schopnosť rozlíšiť paru, kondenzát a vzduch. Mechanické odvádzače kondenzátu fungujú tak, že snímajú rozdiel v hustote pary a kondenzátu.

Pri nábehu systému sa vzduch rýchlo odvádza termostatickým odvzdušňovacím ventilom (membránový alebo bimetalový typ). Ochladení kondenzát napĺňa telo zachytávača pary. Hneď ako sa dosiahne určitá hladina vody, vznáša sa plavák a otvára ventil. Chladnejší kondenzát sa vypúšťa cez hlavný otvorený ventil a odvzdušňovací ventil.

Keď kondenzát dosiahne saturačnú teplotu, vzduchový ventil sa uzavrie a kondenzát sa vypúšťa iba cez hlavný ventil. Kondenzát tvorí isté tesnenie vo vnútri telesa, čo za každých okolností zabraňuje strate pary.

Stupeň otvorenia ventilu je regulovaný hladinou kondenzátu vo vnútri telesa. Kondenzát sa vypúšťa nepretržite. Pokiaľ vzduch vstupuje do lapača a akumuluje sa v hornej časti telesa lapača, teplota sa trochu ochladzuje a vzduchový otvor, ktorý sa otvára mierne pod saturačnou teplotou, začne vypúšťať vzduch z lapača.